Banská Štiavnica v žiare striebornej jašteričky

Autor: Alena Rachel Jurečková | 24.9.2019 o 9:22 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

História slávneho baníckeho mesta je spojená s povesťou o pastierovi, ktorému sa pri pasení kráv na kamenistých vŕškoch v lúčoch slnka na skale mihli dve jašterice - jedna strieborná a druhá zlatá.

     Rozbehol sa za nimi, ale jašterice boli rýchlejšie a skryli sa pod kameň. Pastier odvalil kameň a vtom ho oslepila žiara zlatej a striebornej rudy. Odvtedy sú jašterice symbolom mesta.

     Na Námestí Svätej Trojice sú zaujímavým fenoménom pivnice vyhĺbené do skalného podložia, ktoré vo viacerých prípadoch voľne prechádzajú do štôlní, ktoré sú pozostatkom predchádzajúcej banskej činnosti. Južne nad Banskou Štiavnicou vztýčili elegantnú a zároveň masívnu šesťpodlažnú hranolovú renesančnú stavbu Nového zámku so štyrmi kruhovými baštami spevňujúcimi jej nárožia. Táto pevnosť, súčasť rozsiahlej protitureckej signalizačnej sústavy vybudovanej od Pukanca po Ľubietovú, plnila aj funkciu pozorovateľne, z ktorej neskôr oznamovali nielen požiare, ale i presný čas. Na túto tradíciu nadväzujú "živé hodiny" oznamujúce presný čas trúbením. V súčasnosti je bývalá pevnosť múzeom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí okrem iných aj súbor  11 budov Banskej a lesníckej akadémie, ktorá bola prvou vysokou školou toho druhu v Európe, z roku 1763 . Najstaršie doklady o dolovaní zlata a striebra a iných rúd siahajú až do roku 1075. Už koncom 13. storočia sa tu ťažilo okolo 5000 kg striebra ročne. V stredoveku patrila Banská Štiavnica medzi najvýznamnejšie európske banícke strediská a bola druhým najväčším mestom Uhorska. V minulosti zlatokopecká horúčka priviedla do mesta pod Sitnom baníkov z Čiech, Poľska, Nemecka i ďalších krajín. Mesto rástlo, rozvíjalo sa a čoskoro patrilo medzi najbohatšie v Európe. Jeho slávnu minulosť ešte aj dnes pripomínajú pamätníky, do kameňa písané gotikou, barokom i renesanciou. Banská Štiavnica, to sú nielen pamiatky, ale aj stovky schodov, desiatky kilometrov terás a doslova labyrint chodníkov, plaziacich sa medzi neveľkými baníckymi domčekmi. Ďalšie bludisko sa nachádza v podzemí. Dĺžka starých, novších i celkom nových banských šácht a štôlní sa už hádam nedá ani vyčísliť. Mesto stálo kedysi na čele technického pokroku nielen na Slovensku, ale i v celosvetovom meradle.

     To bolo v časoch, keď v banskoštiavnických baniach prvý raz na svete zaznel v podzemí výbuch pušného prachu, ktorý znamenal revolúciu v banskom dolovaní. Vtedy Banská Štiavnica skutočne hýbala svetovým baníctvom.

     Ak sa vyberiete aj vy do mesta so slávnou históriou, očarí vás nezvyčajné, terasovité usporiadanie mesta.

Zdroj: Jozef Leikert, Alexander Vojček - 55 najkrajších miest a mestečiek Slovenska, 2007

Zdroj: Viera Dvořáková, zostavil Daniel Kollár - Kultúrne krásy Slovenska, Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, 2009

Zdroj: Vlado Bárta - Slovensko - obrazový sprievodca

Zdroj: Vladimír Tkáč - Slovensko - Krajina kultúrnych pokladov, 1993

Zdroj: Ing. Vladimír Bárta a kolektív - stručný sprievodca - Banská Štiavnica, 1980

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?